Uhorský a germánsky štátny znak symbolizujú Maďarský a Nemecký Svodín – národnostné zloženie obyvateľstva, lebo 653 rokov bol Svodín rozdelený na dve obce /1291 – 1944/ a hranica prechádzala kostolom napoly /v jednej polovici sedeli Maďari a v druhej Nemci/, preto je aj kostol /z 18. Storočia/ umiestnený v ose štítu, takto symbolizuje aj toto rozdelenie obcí, ďalej významnú dominantu /stavbu/ Svodína /aj okolia/ – stredisko duchovného života veriacich aj bohatého spoločenského života /sobáše/. Modrý štít – nebo symbolizuje jednotný – jeden Svodín /pred rozdelením a po spojení/, taktiež kostol – pýcha Svodína. Hrozen symbolizuje vznik názvu Svodína, obec dostala názov SZÖLGYÖN /perlivé víno – hrozno/ v XI. storočí, taktiež tretiu zaniknutú svodínsku historickú obec – VARHELY, kde žili Slovania /predchodcovia Slovákov/ a boli vinohradníkmi /vinohradníctvo má vo Svodíne bohatú tradíciu/. Zlatá vázovitá nádoba vyjadruje myšlienku stotožnenia ženy /okolo r. 4000 pred Kristom/ symbolizuje kultúrne bohatstvo a históriu svodínskeho priestoru ďaleko presahujúce hranice krajiny svojim významom. Zlatá farba vyjadruje bohatstvo, hodnotu tohto nálezu /vykopávky/. Zelená farba symbolizuje úrodnú zem v Podunajskej nížine, ktorá živí svojich obyvateľov – je základom života, tiež symbolizuje sunáležitosť Svodína k tomuto regiónu. Taktiež zlatá farba u hrozna symbolizuje dar – bohatstvo prírody – ľudského umu /v 19. storočí oba Svodíny – Maďarský a Nemecký patrili medzi najbohatšie obce vtedajšej ostrihomskej župy/.
Honosné a decentné vypracovanie erbu obce SVODÍN – SZŐGYÉN vyjadruje históriu, tradíciu, tiež skutočnosť, že v r. 1427 dostal Svodín výsady mesta a právo jarmoku /OPPIDUM SCEUDEN UNGARICUM/.
