Netradičná hodina literatúry s Jánosom Vajdom

Autor vrelo odporučil do pozornosti žiakov svoju zbierku básní, vydanú pod názvom „Myšlienky“, v ktorej sa vysloví o svojich sklamaniach, bolesti, ale aj o úspechoch a radosti. Len 26-ročný začínajúci básnik sa nechystal stať spisovateľom, a predsa sa stalo toto jeho hlavnou formou vyjadrenia, o ktorej rád hovoril zainteresovanému publiku. Hovorila som s ním o začiatkoch...

Od akého veku sa zaoberáš básňami?

Od základnej školy, začalo sa to ako záľuba, ale dnes sú už súčasťou môjho života.

Máš obľúbeného básnika, alebo báseň, vzor? Meno zaväzuje (János Vajda bol významným maďarským básnikom, publicistom druhej polovice 19. storočia – pozn. red.)

Mojím obľúbeným básnikom je Sándor Petőfi, Róbert Laboda. Ujo Robi bol ten, kto si ma všimol, zbadal vo mne skrytý talent. Moja obľúbená báseň od neho je „Len som tak pozeral“ a od Petőfiho „Jeden večer doma“. Musel som získať veľa ocenení, aby som zistil, že svoje pocity dokážem vyjadrovať písaním.

Áno, meno zaväzuje k básníkovi z 19. storočia. Dúfam, že aj ja zostanem v myšlienkach ľudí ako básnik.

Tvoja poetika ars sa dá zhrnúť do dvoch krátkych, výstižných viet: ... milujte čistým srdcom! a vážte si všetko!, ktoré sa dostali tetovaním na tvoje predlaktie. Mohol by si niečo povedať o pravdivosti a pôvode týchto viet?

Je jedným z najdôležitejších citátov, ktorý moja babička toľkokrát spomínala. Učila ma, že si v živote treba všetko vážiť a ľúbiť čistým srdcom, lebo ktovie, kedy zmiznú z nášho života veci a osoby, ktoré sú pre nás dôležité.

Tvoj zväzok s voľnými básňami dokazuje lásku. Odkiaľ je táto jasnosť v tak mladom veku?

Môj zväzok básní pokrýva niekoľko tém, ako je láska, šport, motivácia. Jasný spôsob myslenia sa získal od starých rodičov. Moje vnímanie je trochu staromódne, čo nepovažujem za zlé. Vždy mám vytýčené ciele, ktoré sa snažím dosiahnuť na rozdiel od mladých v mojom veku. Samozrejme, česť výnimkám...

Čo je pre teba väčším zážitkom – písať alebo čítať básne?

Mám radosť z čítania básní, ale hlavne z písania, lebo týmto spôsobom dokážem najlepšie vyjadriť svoje pocity a myšlienky. Celý svoj život zhrniem v básňach, moja prvá kniha je akousi otvorením sa.

Básne nám dávajú barle a slobodu: barle a slobodu, že nie sme sami. U teba je písanie básní terapia alebo slúži ako odkaz pre iných?

Pre mňa písanie básní znamená terapiu a zároveň motiváciu. Mojím cieľom je osloviť svojim zväzkom čoraz viac mladých, aby cítili, že sa oplatí bojovať za vytýčené ciele. Sny treba zrealizovať! Verím, že spoločne dokážeme svet urobiť krajším.

Básne pre mňa poskytujú zážitok stretnutia seba samého, zážitok, že nie sme sami. Tak isto pôsobil zväzok Janiho, ktorý svojimi myšlienkami sprostredkuje krajší, láskavejší svet, ktorý môže človeku zmeniť deň, týždeň a život. Odporúčam vám jeho poéziu. Zodpovedným vydavateľom je Fenntarthatóbb Felvidékért Mozgalom.

-sv-