Nehnuteľné národné kultúrne pamiatky (NNKP) registrované v Pamiatkovom úrade Slovenskej republiky a nachádzajúce sa v obci sú nasledovné:
Zoznam NNKP (2010) tabuľka č. 1
Svodín
Nehnuteľná národná kultúrna pamiatka
Archeologická lokalita sv. Michala (Maďarský Svodín)
Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Maďarský Svodín)
Zdroj: Pamiatkový úrad SR (www.pamiatky.sk)
Dominantou obce je kostol Nanebovzatia Panny Márie (1792-1799, obnovený v r. 1957-1958), ktorý sa nachádza na katastrálnej hranici medzi bývalými Svodínmi. Prvým kostolom na území obce bol románsky Kostol Sv. Michala, ktorý bol zničený odstupujúcimi Nemcami v roku 1945.
Po čase sa začalo s konzerváciou ruín Kostola Sv. Michala a súbežne prebiehala aj realizácia Domu ľudových tradícií, ktorý je verejnosti prístupný od júna roku 2005. Návštevníci obce sa tu môžu oboznámiť s tradíciami a zvykmi svodínskeho ľudu a nahliadnuť ako do kultúrneho tak do každodenného života svodínskeho ľudu zo začiatku XX. storočia.
V archeologickom múzeu vo Svodíne sú vyinštalované dve expozície, ktoré prostredníctvom unikátnych archeologických artefaktov prezentujú bohatú históriu obce od mladšej doby kamennej až po obdobie protitureckých bojov (4800 pred Kr. – 17. stor. po Kr.). Osobitná pozornosť je tu venovaná Doc. PhDr. Viere Nimejcovej – Pavúkovej (1937 – 1997), ktorá tu v rokoch 1971 – 1983 uskutočnila objavy, ktoré zaradili túto lokalitu do kategórie „náleziská svetového významu“.
Svodín je známy množstvom archeologických nálezov, dokazujúcich osídlenie Pohronskej pahorkatiny. Hlavným ťažiskom archeologického výskumu v rokoch 1971 – 1983 bolo objavené sídlisko, s ním súvisiace opevnenia i pohrebisko lengyelskej kultúry ležiace v polohe Busahegy v Nemeckom Svodíne, ktoré obec preslávili ďaleko za hranicami Slovenska.
Výskum priniesol výsledky, ktoré zatiaľ v strednej Európe nemajú konkurenciu. O rozmanitosti týchto nálezov je vydaná nejedna publikácia.
Neskoroneolitické kruhové priekopy – rondely v stredodunajskom priestore chronologicky viazané na rané stupne lengyelskej kultúry a s ňou súčasných kultúr s vpichmi zdobenou keramikou zrejme právom bývajú hodnotené ako najstaršia monumentálna architektúra v strednej Európe.
Najznámejší rondel je práve vo Svodíne. Jeho juhozápadná brána je orientovaná na smer vysokého Mesiaca, ktorý tam raz za 28 dní zapadá od júna do septembra každých 18,6 roka. Od decembra do apríla Mesiac zapadal na smere severozápadnej brány. Každá z brán do rondelu mala orientáciu na konkrétny bod na horizonte, kde Mesiac vychádzal alebo zapadal. Na týchto extrémnych polohách východu a západu Mesiaca nad svodínskym rondelom Slnko nikdy nemohlo vychádzať ani zapadať.
Rondely vznikali v jednom stavebnom cykle uprostred rozľahlých osád s rozlohou 13 až 30 hektárov, pozostávali až z 50 veľkých kolových domov. Viedli do nich zvyčajne štyri súmerne rozmiestnené, protiľahlé vchody, tie však mali len zriedkavo spoločnú os. Tieto masívne brány sú jednou z mála fixne merateľných konštánt. Svojou orientáciou voči hlavným svetovým stranám priam núkali skúmanie možných súvislostí s chodom nebeských telies, slnovratmi alebo rovnodennosťou (taká orientácia stavieb sa však v neolite nepoužívala).
Pri analýze orientácie rondelov na Slovensku sa objavil princíp, podľa ktorého veľká časť rondelov bola primárne orientovaná na smery západu Mesiaca. Mali teda aj významnú astronomickú úlohu: ich orientácia obohatila rituály o kalendár, ktorý im vtlačil pevný časový rámec pri uctievaní Slnka a Mesiaca.
Počítačová rekonštrukcia veľkého rondelu vo Svodíne. Mesiac vychádzajúci nad JV bránou zapadal na osi JZ vchodu. VIZUALIZÁCIA – A. ARPÁŠ PODĽA PODKLADOV J. PAVÚKA
Zaujímavosťou v obci je meno Pála Patóa, ktorého sochu vystavili v priestoroch centra obce. Ide o postavu, ktorú si zvolil v svojich veršoch známy maďarský spisovateľ Sándor Petőfi. Podľa niektorých literárnych historikov Petőfiho verše hovoria o vymyslenej osobe, a vo všeobecnosti kritizuje, vysmieva jej charakter a vlastnosti. Podľa doterajších zistení Petőfi mohol poznať dvoch Pálov Pathóovcov, jeden z nich pochádzal zo Svodína a druhý zo Szatmárskeho kraja, v Patóházán žujúceho v tom istom čase. Obaja boli ničím nezaujatí, leniví šľachtici. Ten „svodínsky“ sa narodil v blízkej Mužli v roku 1793, kde žilo viacero Pathóovcov. Podľa monografie Ostrihomskej župy ho zaradili do rádu šľachticov v 17. storočí. Z iných zdrojov sa dozvedáme, že šľachtický rád dostal od Karola III. v roku 1714 predchodca Pála Pathóa za úctyhodný postoj prejavený v čase Rákocziho boja za slobodu. Pál Pathó v roku 1829 zanechal svoju obec, Mužlu, a presťahoval sa do Svodína. Je pravdepodobné, že popri šľachtického rodu už nemal veľa majetku a preto sa pokúšal presadiť v oblasti verejného života a stal sa tajomníkom vo Svodíne. Matrika svodínskej fary eviduje zosobášenie sa Pála Pathóa v roku 1843 vo veku 50 rokov s dcérou Örzsébetet šľachtickej rodiny Warghaových. Náhrobný kameň Örzsébetet Wargha ukazuje na potomstvo piatich detí. Pál Pathó podľa náhrobného kameňa nachádzajúceho sa v cintoríne maďarského Svodína zomrel 28. apríla 1855 vo veku 62 rokov.
