Klub KRÁSNEHO VEKU

Klub KRÁSNEHO VEKU sa iba nedávno zakladal a už prichádzajú so zaujímavým programom. Desať prednášok v podaní Dezső Nágela sa zaoberá s dejinami Svodína. V čase reportáže už máme za sebou dve tematiky, na ktorých sme sa oboznámili s publikáciami o Svodíne a o vykopávkach.

 

Aké sú ďalšie tematiky?

Pýtam sa prednášajúceho, ktorý je iniciátorom väčšiny publikácií a znalcom histórie obce.

Dejiny náboženstva vo Svodíne, predstavitelia náboženského života, vojnové a vojenské udalosti na území obce, názvy a obyvatelia obce, miestne školské zariadenia, svodínska verejná správa a administratíva, spoločenské a civilné organizácie, národopis, ľudová architektúra – obyčaje, významní svodínski rodáci. Plánujeme pozvať aj prednášateľov – ako napríklad Juraja Pavúka, archeológa, Józsefa Liszku, národopisca, Tivadara Tulassayho, Katalin Gábris a iných.

Ako sa zrodila myšlienka týchto prednášok?

V rámci Dňa otvorených kostolov som hovoril o histórii našej obce, potom sa viacerí pýtali na pokračovanie. Keďže ma zaujíma táto tematika a zaoberám sa s ňou, dal som sa na to. Tu by som poznamenal, že je málo takých obcí, dokonca aj miest, o histórii ktorých vydali toľko publikácií.

Popri toľkých vypracovaných publikáciách sa dá povedať ešte niečo nové?

Samozrejme. Keď človek prečíta množstvo kníh, nájde rovnosť a rôznorodosť medzi prameňmi. Ďalšie poznatky by sme mohli získať z vydania Historica Domus, ktoré sa napísalo na začiatku rokov 1600 v staro latinskom jazyku. Videl som ho iba raz, keď ho otec Jozef Czuczor našiel na fare, ale nechcel vydať z rúk, osobne spravil fotokópiu a my sme ho potom odniesli františkánom do Ostrihomu. Našli sme jedného františkána, ktorý ovládal jazyk a zhruba nám povedal obsah – preložil časť o kostole Nanebovzatia panny Márie, ale na celý preklad sa nepodujal. Nenachádzame ani knihu napísanú v rokoch 1800 od Jánosa Feichtingera, nemeckosvodínskeho obyvateľa, ostrihomského kanonika, ktorý spracoval históriu obce od roku 1600. Bolo by dobré získať od Józsefa Szabóa knihu vydanú v roku 1865 pod názvom „ isszaemlékezések Szőgyénre“. On pôsobil vo Svodíne v rokoch 1931 až 1941. Iste by sme sa dozvedeli veľa zaujímavostí o vtedajšom živote.

Klub srdečne očakáva nielen členov, ale každého záujemcu.

Ha január, akkor színház!

Szőgyén község könyvtára tisztelettel értesíti, hogy a X. TÉLI SZÍNHÁZI ESTÉK első választható előadását január 7-én tekintheti meg a Színházkedvelő Közönség Győrben. A Nobel-díjas Pasternak Zsivágó doktor című regényén alapuló, az I. világháború és az orosz forradalom káoszában játszódó musicalt Közép-Európában elsőként a Győri Nemzeti Színház mutatja be, melyre bérlettel  személyenként 17 euróért, ill. bérlet nélkül 19 euróért válthat jegyet az érdeklődő közönség. Az előadás 15:00 órakor kezdődik, így az autóbusz 11:00 órakor indul a kultúrház elől.

zsivago

Továbbá tudatja, hogy a Fővárosi Nagycirkusz előadásában (a tervezettnél korábban) január 22-én (vasárnap), tekinthető meg Fazekas Mihály elbeszélő költemények átdolgozása a Lúdas Matyi a cirkuszban. Az akrobatikus verzióban előadott darabban színészek, akrobaták, táncosok, mutatványosok, állatidomár, kardegyensúlyozó, kígyóbűvölő is szerepelnek. Az előadás várható időtartama 2 óra 20 perc (15 perces szünettel). A cirkuszba 4-18 éves korig gyerekjegy váltható. 4 év alatti gyermek ölben tartása esetén a jegy ingyenes. Az előadás 15:00 órakor kezdődik, így az autóbusz 12:00 órakor indul a kultúrház elől.

ludasmatyi

Az előadásokra december 30-ig lehet jelentkezni a helyi könyvtárban!!!

 

Medzinárodná konferencia


Bystřice nad Olší v Čechách pozvalo na dvojdňovú návštevu partnerské usadlosti, aby sa zoznámili s rozličnými formami spolupráce miest.

O udalosti nám porozpráva Mgr. Szabolcs Méri, člen svodínskej delegácie:

Účastníci – 70 primátorov a starostov a predstavitelia štátnej správy –  si ako prvé prehliadali činnosti v mikroregióne Bystřice– Nýdek – Vendryně. Potom usadlosti V4 predstavili formy spolupráce a dosiahnuté výsledky. Po meste Tata z Maďarska a Pinczów z Poľska nasledovala ukážka zo Svodína v podaní starostu, ktorý predstavil dejiny Svodína, pamiatky a sfilmovanú spoluprácu partnerských miest.
Na predstaveniach sme mohli vidieť rôzne formy spolupráce v oblasti kultúry, ale aj v oblasti rozvoja a investícií veľmi dobre spolupracujú regióny vďaka úspešným projektom. Aby sme si mohli vytvoriť reálny obraz, zavítali sme do všetkých usadlostí mikroregiónu, navštívili sme hlavné námestia, kostoly, historickú vápenku, lyžiarsku dráhu, pekáreň z roku 1900, ktorú vybudoval podnikateľ Bajusz z  juhu dnešného Slovenska a dodnes úspešne funguje.
Konferencia nás utvrdila v tom, že spolupráca s usadlosťami v mikroregiónoch ale aj v rámci EU je dôležitá, dokonca neodpustiteľná, keď chceme kráčať s dobou, rozvíjať našu obec, uchovať si kultúru.

S otvorenou bránou

S otvorenou bránou

čakal návštevníkov náš kostol Nanebovzatia Panny Márie v rámci podujatia „Deň otvorených kostolov“, ktoré organizovalo združenie „Szőgyén Öröksége“. Je dôležitá otvorená brána kostola, veď nemôžeme vedieť, kedy a kto pocíti potrebu sadnúť si a pobudnúť v blízkosti boha, žiaľ, v dnešnej dobe sa kostoly musia zatvárať. Pozitívne sa dá hodnotiť, že časť nášho kostola je počas dňa denne otvorená pre modliacich. Toto podujatie, organizované na počesť 860. výročia písomných záznamov o obci a vysvätenia kostola pred 215 rokmi, sa mimoriadne vydarilo.

Szabolcs Leboc, predseda združenia privítal prítomných. Predniesol, že združenie si vytýčilo za cieľ pomáhať organizáciám, ktoré sa činia v oblasti kultúry a v zachovávaní tradičných hodnôt, a zároveň tieto spája. Kráčajúc za týmto cieľom prispievame ročne aspoň jedným prestížnym podujatím ku kultúrnemu rastu našej obce.

Z tejto príležitosti sa v priestoroch kostola otvorila výstava „V obrazoch uzavreté modlitby“ z tvorby súčasných umelcov. Györgyi Paulusz Kunová, maliarka ikon, pravidelná účastníčka svodínskej tvorivej dielne vo svojom príhovore hovorila o kráse sakrálneho umenia. Zdôrazňovala, že umelec má za úlohu zobrazovať božiu veľkosť, aby sa pozorovateľ mohol otvoriť k Bohu. Popri v obrazoch zavretých modlitieb ako modlitba stúpali do neba krásne piesne v podaní Bajóti Harmónia Kamarakórus.

Po dojímavom prednese B. Svajcer a B. Méri „Nenechajte kostol a školu“ sme mohli vidieť prezentáciu 32. skautského oddielu sv. Michala o kostole.

Náš duchovný, otec Zsolt, celebroval svätú omšu, na ktorú „Szent István Lovagrend“ priviezli meč Svätého Štefana a druhý pozostatok – milimetrové kostičky Svätého Štefana, našiel otec Zsolt na fare.  Na konci svätej omše sa veriaci mohli dotknúť pozostatkov – aby sa mohli podieľať na ochraňujúcej, bezpečnej a súdržnej sile Svätého Štefana.

Prednesy „Láska nikdy nezanikne“ v podaní „Tatai Versbarátok Köre“ boli nad očakávanie. Básne tlmočila staršia generácia s mnohými prežitými situáciami a skúsenosťami, a práve preto mnohých z nás dojali až do hĺbky duše.

Smelo tvrdím, že v našej dedine nikto nevie viac o dejinách Svodína ako D. Nágel. Ako amatérsky historik s prezentáciou spojenou prednáškou oboznámil prítomných s dejinami Svodína. Dozvedeli sme sa od neho mnoho zaujímavostí, ktoré postupne uverejníme v mesačníku – tematicky usporiadané, veď už len názvy obce by sme mohli dlho menovať.

Vyhodnotili sa detské kresby na tematiku „Svodínske kostoly“. Po prezretí kresieb som sa rozhodla, že nebudem menovať výhercu, lebo všetky kresby boli pekné a my dospelí sme sa stali bohatšími po ich prezretí.

  1. Berényi chválila skupiny v oblasti vzdelania a kultúry. Výučba v jazyku maďarskom slávi 65. výročie, Iglice, súbor ľudových tancov 20. výročie, 15-ty krát sa usporiada Csiribiri-tábor, a taktiež slávi 15. výročie Medzinárodný umelecký tábor.

Skupina Koinonia, je skupinou rímskokatolického kostola v Dunabogdányi, ktorá hráva v nedeľu na svätej omši. Skupina spieva vlastné piesne a skladá sa z umelcov v príbuzenskom pomere. Mohli sme od nich počuť pekný koncert.

V rade programov nasledovalo premietnutie filmu Sacra Corona o živote svätého Ladislava. V milieu kostola bol film zážitkom aj pre tých, ktorí ho už videli. Vďaka dobrej akustike zvuk naplnil priestor, stmievanie sa a tiene premenili steny kostola na dobovú scenériu.

Vyvrcholením pekného dňa bola poklona pred Oltárnou Sviatosťou, ktorá bola ukončená  spevom Kincső Kovácsa. Vďaka speváckemu zboru kostola za spoluúčasť.

 

templ-5 templ-4 templ-3 templ-2 templ-1

Dom ľudových tradícií a Archeologické múzeum v jednom

Obnovený dom ľudových tradícii otvorili pred návštevníkmi 4. júna v rámci podujatia „Stretávka v Dome ľudových tradícií“. Otec Zsolt znovu vysvätil dom, aby sa dostalo božieho požehnania návštevníkom aj pracovníkom domu.
Stretávka sa začala s oživením bojov z obdobia tureckej nadvlády, kde 13 žiackych skupín súťažilo o hodnotné ceny obce, potom nasledoval bohatý kultúrny program a v neposlednom rade do rána trvajúca zábava.
Ako sme už v predchádzajúcich vydaniach informovali, obnova bola nutná, lebo voda podmyla steny a dom sa stal životu nebezpečným. Starosta Gabriel Vígh informoval: Múry sme podbetonovali a na budovu sa dostali žľaby. Miestnosti sme vymaľovali, kde bolo treba, spravili omietku, vybudovali sme odvodňovacie kanály, upratali dvor. Keďže obec odkúpila vedľajší dom s pozemkom, ktorý sme zlúčili, tak sme dostali zaujímavý vnútorný priestor – k využitiu ešte zbierame nápady. Obnovili sme javisko s drevenými podlahami a do Domu ľudových tradícií sa dostalo aj 20 stolov so 40-timi lavicami.
Dom ľudových tradícií, odovzdaný pre 11-timi rokmi, je najautentickejším na okolí – začala svoj príhovor Helena Gudmonová, riaditeľka novozámockého múzea. K zariadeniu sme pozbierali svodínske predmety od svodínskych občanov, tak sme dosiahli, že sa zobrazí pred nami sedliacky dom z obdobia 1920. Navštevujú ho nielen z blízkeho okolia, ale aj zďaleka, lebo je dôležité, aby aj mladí videli, v akých podmienkach žili spolu generácie. Žiaľ, rapídne sa znižuje počet tých, ktorý žili takýto pekný, vyrovnaný život. Dôležitosť Domu ľudových tradícií vníma človek až vtedy, keď kvôli technickému stavu sa musí zatvoriť. Vtedy robíme také ústupky, že na budovu sa dostávajú žľaby, ktoré tam pôvodne neboli, lebo sú nevyhnutné k zachovaniu stavu budovy.
Na druhý deň navštívime komplex budov s Edinou Svajcerovou. Svodínsky Dom ľudových tradícií je špecifický aj preto, že vo vedľajšej budove sú vystavené predmety z miestnych archeologických výkopových prác v starostlivosti múzea J.Thaina, ale aj Dom ľudových tradícií je expozíciou múzea – začína Edina.
Dom sa delí na 4 časti – čistá izba, kuchyňa, zadná izba, komora. Keďže hovoríme o majetku zámožného sedliaka, k tomu patrí stajňa a stodola. Aby sme nezabudli na letnú kuchyňu a hospodárku budovu. Na dvore sa nachádza aj 18 metrov hlboká studňa a stará hruška, ktorá by prezradila veľa zaujímavostí, keby hovoriť vedela.
Práve vtedy, keď sa pripravuje reportáž, príchádzajú návštevníci z Ostrihomu. Majú mnoho poznatkov z okolia a so záujmom počúvajú Edinu. V archeologickom múzeu sú vystavené predmety, ktoré sa objavili počas výkopových prác. Najpodstatnejšie sú artefakty z Lengyelskej kultúry, ktoré sa pričinili o zviditeľnenie Svodína v archeologických kruhoch.
Prvé vykopávky sa uskutočnili na Busahegyi, ktorý sa stal najvýznamnejším náleziskom – našli tu kamenné nástroje, ktoré mali niekoľko tisíc rokov. Objavili tiež stopy osídlenia zo 4. tisícročia pred n. l., pozoruhodné sú antropomorfné artefakty, a to dve vázovité nádoby, ktoré sú zaujímavé svojím keramickým tvarom a myšlienkou stotožnenia ženy. V Busahegyi objavili avarský hrinkový tábor a najznámejší rondel, kde jeho juhozápadná brána je orientovaná na smer vysokého Mesiaca. Každá z brán do rondelu mala orientáciu na konkrétny bod na horizonte, kde Mesiac vychádzal alebo zapadal. Na týchto extrémnych polohách východu a západu Mesiaca nad svodínskym rondelom Slnko nikdy nemohlo vychádzať ani zapadať.
A keďže sa v našej obci uskutočnili tri veľké výkopové práce, dostali sa na povrch zeme aj predmety z obdobia badenskej kultúry, z doby bronzovej a mladej železnej, i stredoveku. Väčšiu časť predmetov odviezli veľké múzeá, ale návštevníci si môžu vytvoriť obraz zašlých čias aj z tu vystavených výnimočných predmetov.
Teraz, keď sme sa obnovili, srdečné očakávame každého záujemcu, školské triedy, turistické skupiny, ktoré by sa chceli zadívať do dávnej minulosti a životných podmienok prarodičov.

tajhaz6 tajhaz5 tajhaz4 tajhaz3 tajhaz2-copy tajhaz0

Farebná Európa

“Svodín 2016 – Cooperation of citizens for a closer European Union” – Farebná Európa
V dňoch 15.-17. júla sme usporiadali trojdňové podujatie, ktoré finančne podporila EU.
Oslavy sa začali s výstavou Medzinárodného výtvarného tábora, ktoré v tomto roku oslavuje 15. výročie založenia. Nasledovalo slávnostné ukončenie tábora Csiribiri.
Potom sa hostia vypravili na Hlavné námestie, kde sa začínalo predstavenie Kuttyomfitty Társulat s názvom Folkorikusz, úzko súvisiace s tematikou tábora Csiribiri. Predstavenie zaujalo deti i dospelých. V aule kultúrneho domu boli vystavené obláčiky, na ktorých deti spájali ďalšie slová k slovu TOLERANCIA.
Medzitým sa na Hlavnom námestí začal kultúrny program, kde výstúpili Kis-Duna Ág Énekkórus pod vedením Terézie Kicsindi, bývalej učiteľky zo Svodína, zabávajúc obecenstvo s humornými pesničkami. Na pódiu vystúpil Tamás Mészáros s priateľmi – Šukola Tomášom a Vivien Keszeghom, ale našli tu priestor aj svodínsky priatelia Šukola Tomáša – MAGIC DANCE TEAM a Gábor Dodok, ktorý na indiánskych dychových nástrojoch zahral pekné piesne.
V rámci verejného fóra účastníci mohli hovoriť s odborným znalcom Zoltánom Környim, ktorý povedal, že pre Maďarov na Slovensku je životne dôležitá účasť v únii. Uľahčí život tunajších, slobodný prechod cez hranice, možnosť slobodne obchodovať, zamestnať sa na území Maďarska. Keďže ani vláda sa nesnaží podporovať územie obývané Maďarmi, pre nás sú veľmi dôležité prostriedky poskytované úniou. Tunajší občan nemôže byť euroskeptikom.
Piatok ukončili v spoločnosti hostí z partnerských usadlostí pouličnou zábavou na hudbu Mikle Peti.
V sobotu doobeda dominoval šport. V telocvični si zmeralo sily 6 skupín v stolnom tenise. Napriek daždivému počasiu sa veľmi dobre zabávali.
Na športovom ihrisku zohrali priateľské zápasy – pred obedom si zmerali sily štyri mužstvá zo Svodína, a po obede sa hral priateľský zápas Svodín – Tata, kde zvíťazilo hosťujúce mužstvo, ktorému sa nedá čudovať, veď hrajú vo vyššej lige.
V tematike Mladí v rozhodnutiach sa zhovárala s prítomnými Réka Kovács, ktorá žila do svojich 15 rokov vo Svodíne, potom sa rodina vysťahovala do Spojených štátov a usadila sa v Dalase. Podelila sa so svojimi skúsenosťami aj z oblasti školstva. Spomínala, že v USA sú bezprostrednejší študenti a učitelia, nie je hanbou prepadnúť, skôr je to príležitosť na lepší výkon. Ako negatívum si spomenula dress code (oblečenie), ktoré je dané. Ako zaujímavosť spomenula, že v mnohých amerických rodinách dajú voľnosť vysokoškolákom, ktorí sa odsťahujú od rodiny, často pracujú, berú si pôžičky, aby zaplatili školné. Základné vzdelanie je 12-ročné, až potom si môžu vybrať zamestnanie alebo školu.
Konalo sa aj stretnutie „ Strategické plánovanie“, kde primátori a starostovia partnerských usadlostí hovorili o svojich predstavách, o spolupráci v budúcnosti. József Michl, primátor Taty zdôrazňoval, že slabosť EU posilnila vzťahy, na ktorých už usadlosti V4 roky pracujú. Roman Wróbel a Gabriel Vígh podpísali spoluprácu, ktorá už roky trvá, ale nebola spísaná zmluva. Marek Zatorsky, zástupca starostu Pinczówa je presvedčený, že tieto vzťahy budú fungovať aj v budúcnosti. Zoltán Tóth, starosta Bajótu vyjadril potešenie, že sa stali partnermi tohto zoskupenia. Gergely Horváth v mene Nagykanizsa potvrdil, že v spolupráci budú pokračovať vo viacerých oblastiach.
Imre Kun spomínal na obdobie neľudského vysťahovania rodín. Počas programu zaspieval zbor dôchodcov z Taty. V programe Farebná Európa vystúpili folklórne skupiny z družobných miest – obecenstvo tlieskalo a vládla skvelá nálada. V ďalšej časti večera v podaní novozámockého Operett Kvintett zazneli známe operety. Ich nasledovala skupina Golddies. Našli sa diváci, ktorí iba kvôli nim prišli. Na koncert L.L.Junior sa sála zaplnila. Veľa návštevníkov prišlo z okolitých obcí. Okolo polnoci sa vyčasilo a tak sa mohla začať pouličná zábava s DJ LUIGI až do úsvitu.
Nedeľu otvorila svätá omša, samozrejme s účasťou delegátov partnerských usadlostí. Poobede sa vyhodnotili kresby detí. Zaujímavé, že bol žiak, ktorému EU pripomínala kravu. A samozrejme fialovú.

Svodín – kam už umelci prichádzajú domov

Je to už pätnásty tábor – aj toho sme sa dožili, usmieva sa János Kántor, ostrihomský umelec, ktorý je vedúcim tábora od začiatkov. Dnes už tábor získal hodnosť, lebo sa nám podarilo zjednotiť nadaných, úspešných tvorcov, ktorí prispeli k vytvoreniu spoločenstva jedincov navzájom sa inšpirujúcich, ale zachovávajúc si slobodu vlastnej kreativity. Možno aj kvôli tomu k nám prichádzajú mladí ľudia s radosťou. Mnohí z nich dostali inšpiráciu, aby vykročili správnym smerom a na dnes sa stali známymi pre odbornú verejnosť.

Sme medzinárodný tábor, pokračuje opis tábora János. Okrem tunajších sme my, z Maďarska, chodia sem dvaja umelci z Čiech, jeden z Rakúska, viacerí zo Sedmohradska, z Poľska, dokonca aj z Kanady pravidelne navštevoval tábor Tibor Nyilasi, profesor umenia, ktorý sa žiaľ na jar presťahoval do nebeského domova.

János si spomína na začiatky: Založenie tábora iniciovali dvaja – Ja a vtedajší starosta obce Svodína Dezső Nágel. Svodínčania ma prijali hneď v prvý rok, odvtedy vznikli aj blízke priateľstvá. Na začiatku nás bolo viac – tak 24 účastníkov, ale aj v súčasnosti sa zídeme 17. Tábor nepatrí medzi to najkomfortnejšie, ale dobrá nálada a priateľstvo v tábore to vynahradí.

Ako vidíte budúcnosť?

Môj zdravotný stav vyžaduje, aby som hľadal nástupcu, dá sa povedať, že som ho aj našiel, ale zatiaľ nechce počuť o prevzatí vedenia. Dúfam, že činnosť tábora bude pokračovať aj v budúcnosti – zo strany umelcov bude snaha a verím, že aj zo strany Samosprávy obce Svodín bude podpora. Bolo by dobré tábor inzerovať včas – ešte na začiatku roka – aby umelci mohli vopred plánovať a týždenný pobyt predĺžiť na 10-dňový. Viem, že v dnešnej dobe je všetko otázkou peňazí, a len dúfať môžem, že samospráva obce dokáže zabezpečiť finančné prostriedky. Tvorcovia ako protihodnotu darujú niekoľko obrazov pre miestnu galériu súčasníkov.

 

Galéria súčasníkov je hrdosťou Svodína – vlastní okolo 500 obrazov – preto teraz hľadáme možnosť, aby si ich každý, kto k nám zavíta, mohol pozrieť v rámci stálej expozície – zdôrazňoval počas záverečnej výstavy tábora Gabriel Vígh, starosta obce.

 

AT1 AT5

S otvorenou bránou

S otvorenou bránou
čakal návštevníkov náš kostol Nanebovzatia Panny Márie v rámci podujatia „Deň otvorených kostolov“, ktoré organizovalo združenie „Szőgyén Öröksége“. Je dôležitá otvorená brána kostola, veď nemôžeme vedieť, kedy a kto pocíti potrebu sadnúť si a pobudnúť v blízkosti boha, žiaľ, v dnešnej dobe sa kostoly musia zatvárať. Pozitívne sa dá hodnotiť, že časť nášho kostola je počas dňa denne otvorená pre modliacich. Toto podujatie, organizované na počesť 860. výročia písomných záznamov o obci a vysvätenia kostola pred 215 rokmi, sa mimoriadne vydarilo.
Szabolcs Leboc, predseda združenia privítal prítomných. Predniesol, že združenie si vytýčilo za cieľ pomáhať organizáciám, ktoré sa činia v oblasti kultúry a v zachovávaní tradičných hodnôt, a zároveň tieto spája. Kráčajúc za týmto cieľom prispievame ročne aspoň jedným prestížnym podujatím ku kultúrnemu rastu našej obce.
Z tejto príležitosti sa v priestoroch kostola otvorila výstava „V obrazoch uzavreté modlitby“ z tvorby súčasných umelcov. Györgyi Paulusz Kunová, maliarka ikon, pravidelná účastníčka svodínskej tvorivej dielne vo svojom príhovore hovorila o kráse sakrálneho umenia. Zdôrazňovala, že umelec má za úlohu zobrazovať božiu veľkosť, aby sa pozorovateľ mohol otvoriť k Bohu. Popri v obrazoch zavretých modlitieb ako modlitba stúpali do neba krásne piesne v podaní Bajóti Harmónia Kamarakórus.
Po dojímavom prednese Barbara Svajcer a Matej Méri „Nenechajte kostol a školu“ sme mohli vidieť prezentáciu 32. skautského oddielu sv. Michala o kostole.
Náš duchovný, otec Zsolt, celebroval svätú omšu, na ktorú „Szent István Lovagrend“ priviezli meč Svätého Štefana a druhý pozostatok – milimetrové kostičky Svätého Štefana, našiel otec Zsolt na fare. Na konci svätej omše sa veriaci mohli dotknúť pozostatkov – aby sa mohli podieľať na ochraňujúcej, bezpečnej a súdržnej sile Svätého Štefana.
Prednesy „Láska nikdy nezanikne“ v podaní „Tatai Versbarátok Köre“ boli nad očakávanie. Básne tlmočila staršia generácia s mnohými prežitými situáciami a skúsenosťami, a práve preto mnohých z nás dojali až do hĺbky duše.
Smelo tvrdím, že v našej dedine nikto nevie viac o dejinách Svodína ako D. Nágel. Ako amatérsky historik s prezentáciou spojenou prednáškou oboznámil prítomných s dejinami Svodína. Dozvedeli sme sa od neho mnoho zaujímavostí, ktoré postupne uverejníme v mesačníku – tematicky usporiadané, veď už len názvy obce by sme mohli dlho menovať.
Vyhodnotili sa detské kresby na tematiku „Svodínske kostoly“. Po prezretí kresieb som sa rozhodla, že nebudem menovať výhercu, lebo všetky kresby boli pekné a my dospelí sme sa stali bohatšími po ich prezretí.
K. Berényi chválila skupiny v oblasti vzdelania a kultúry. Výučba v jazyku maďarskom slávi 65. výročie, Iglice, súbor ľudových tancov 20. výročie, 15-ty krát sa usporiada Csiribiri-tábor, a taktiež slávi 15. výročie Medzinárodný umelecký tábor.
Skupina Koinonia, je skupinou rímskokatolického kostola v Dunabogdányi, ktorá hráva v nedeľu na svätej omši. Skupina spieva vlastné piesne a skladá sa z umelcov v príbuzenskom pomere. Mohli sme od nich počuť pekný koncert.
V rade programov nasledovalo premietnutie filmu Sacra Corona o živote svätého Ladislava. V milieu kostola bol film zážitkom aj pre tých, ktorí ho už videli. Vďaka dobrej akustike zvuk naplnil priestor, stmievanie sa a tiene premenili steny kostola na dobovú scenériu.
Vyvrcholením pekného dňa bola poklona pred Oltárnou Sviatosťou, ktorá bola ukončená spevom Kincső Kovácsa. Vďaka speváckemu zboru kostola za spoluúčasť.

templ (1)

templ (3)

templ (4)

templ (5)

Dom ľudových tradícií a Archeologické múzeum v jednom

Obnovený dom ľudových tradícii otvorili pred návštevníkmi 4. júna v rámci podujatia „Stretávka v Dome ľudových tradícií“. Otec Zsolt znovu vysvätil dom, aby sa dostalo božieho požehnania návštevníkom aj pracovníkom domu.

Stretávka sa začala s oživením bojov z obdobia tureckej nadvlády, kde 13 žiackych skupín súťažilo o hodnotné ceny obce, potom nasledoval bohatý kultúrny program a v neposlednom rade do rána trvajúca zábava.

Ako sme už v predchádzajúcich vydaniach informovali, obnova bola nutná, lebo voda podmyla steny a dom sa stal životu nebezpečným. Starosta Gabriel Vígh informoval: Múry sme podbetonovali a na budovu sa dostali žľaby. Miestnosti sme vymaľovali, kde bolo treba, spravili omietku, vybudovali sme odvodňovacie kanály, upratali dvor. Keďže obec odkúpila vedľajší dom s pozemkom, ktorý sme zlúčili, tak sme dostali zaujímavý vnútorný priestor – k využitiu ešte zbierame nápady. Obnovili sme javisko s drevenými podlahami a do Domu ľudových tradícií sa dostalo aj 20 stolov so 40-timi lavicami.

Dom ľudových tradícií, odovzdaný pre 11-timi rokmi, je najautentickejším na okolí – začala svoj príhovor Helena Gudmonová, riaditeľka novozámockého múzea. K zariadeniu sme pozbierali svodínske predmety od svodínskych občanov, tak sme dosiahli, že sa zobrazí pred nami sedliacky dom z obdobia 1920. Navštevujú ho nielen z blízkeho okolia, ale aj zďaleka, lebo je dôležité, aby aj mladí videli, v akých podmienkach žili spolu generácie. Žiaľ, rapídne sa znižuje počet tých, ktorý žili takýto pekný, vyrovnaný život. Dôležitosť Domu ľudových tradícií vníma človek až vtedy, keď kvôli technickému stavu sa musí zatvoriť. Vtedy robíme také ústupky, že na budovu sa dostávajú žľaby, ktoré tam pôvodne neboli, lebo sú nevyhnutné k zachovaniu stavu budovy.

Na druhý deň navštívime komplex budov s Edinou Svajcerovou. Svodínsky Dom ľudových tradícií je špecifický aj preto, že vo vedľajšej budove sú vystavené predmety z miestnych archeologických výkopových prác v starostlivosti múzea J.Thaina, ale aj Dom ľudových tradícií je expozíciou múzea – začína Edina.

Dom sa delí na 4 časti – čistá izba, kuchyňa, zadná izba, komora. Keďže hovoríme o majetku zámožného sedliaka, k tomu patrí stajňa a stodola. Aby sme nezabudli na letnú kuchyňu a hospodárku budovu. Na dvore sa nachádza aj 18 metrov hlboká studňa a stará hruška, ktorá by prezradila veľa zaujímavostí, keby hovoriť vedela.

Práve vtedy, keď sa pripravuje reportáž, príchádzajú návštevníci z Ostrihomu. Majú mnoho poznatkov z okolia a so záujmom počúvajú Edinu. V archeologickom múzeu sú vystavené predmety, ktoré sa objavili počas výkopových prác. Najpodstatnejšie sú artefakty z Lengyelskej kultúry, ktoré sa pričinili o zviditeľnenie Svodína v archeologických kruhoch.

Prvé vykopávky sa uskutočnili na Busahegyi, ktorý sa stal najvýznamnejším náleziskom – našli tu kamenné nástroje, ktoré mali niekoľko tisíc rokov. Objavili tiež stopy osídlenia zo 4. tisícročia pred n. l., pozoruhodné sú  antropomorfné artefakty, a to dve vázovité nádoby, ktoré sú zaujímavé svojím keramickým tvarom a myšlienkou stotožnenia ženy. V Busahegyi objavili avarský hrinkový tábor a najznámejší rondel, kde jeho juhozápadná brána je orientovaná na smer vysokého Mesiaca. Každá z brán do rondelu mala orientáciu na konkrétny bod na horizonte, kde Mesiac vychádzal alebo zapadal. Na týchto extrémnych polohách východu a západu Mesiaca nad svodínskym rondelom Slnko nikdy nemohlo vychádzať ani zapadať.

A keďže sa v našej obci uskutočnili tri veľké výkopové práce, dostali sa na povrch zeme aj predmety z obdobia badenskej kultúry, z doby bronzovej a mladej železnej, i stredoveku. Väčšiu časť predmetov odviezli veľké múzeá, ale návštevníci si môžu vytvoriť obraz zašlých čias aj z tu vystavených výnimočných predmetov.

Teraz, keď sme sa obnovili, srdečné očakávame každého záujemcu, školské triedy, turistické skupiny, ktoré by sa chceli zadívať do dávnej minulosti a životných podmienok prarodičov.

tájház0 tájhaz3 tájhaz4 tájhaz5 tájhaz6 tájház2 (Copy)

Pozri sa späť na okamih

Pozri sa späť na okamih

Znovu zavítalo obdobie stretávok na našej škole. Ja prisadám k najstarším, ktorí opustili školskú lavicu presne pred 65 rokmi. Číslo 65 nie zaujímavé iba preto, že oni sú najstaršia veková kategória, ale aj preto, že v tomto roku spomíname na 65. výročie znovuotvorenia maďarských škôl v Československu.
Sotva si sadli, už sa objavili fotografie a prítomní menovali osoby na starých fotkách. Spomínali si, že veru v tých časoch nebolo jednoduché byť žiakom základnej školy. Spomedzi nich, ktorí prvýkrát prešli bránou školy v rokoch 1943-44, každý chodil aj do slovenskej školy, lebo maďarskú zrušili. Básničky, pesničky a vybrané slová sa nabifľovali, aj keď nerozumeli. Teta Vali sa dodnes pamätá na básničku Srdce, ktorej aj názov ťažko vyslovovala, ale veľkou snahou sa jej podarilo naučiť sa ju. Potom, keď už bolo možné chodiť znovu do maďarskej školy, skoro každý sa vrátil, málo maďarských žiakov zostalo v slovenskej škole.

Úžasné bolo počúvať týchto starých žiakov, ktorí sú ešte aj dnes oduševnení a dokážu s radosťou spomínať. Opýtala som sa, kto z nich pôjde po stretnutí na ples. Nebudete veriť – KAŽDÝ!