Svodínčania na pouličných bežeckých pretekoch

41. ročník pouličných bežeckých pretekov Minimaratón a Polmaratón v Tate sa uskutočnil 4. augusta 2024 na trase po brehoch Öreg-tó a Cseke-tó. Po zvuku štartovacej pištole stovky bežcov vyrazilo na zvolenú vzdialenosť, aby ju zvládli v čo najkratšom čase. Tento cieľ vytýčil Ing. Gergely Bartos, zástupca starostu našej obce, ako i Ladislav Kunyik, ktorí sa individuálne prihlásili do bežeckej súťaže v krásnom prostredí, ktorej hlavným patrónom bol József Michl, primátor mesta Tata. Gergely sa do súťaže, ktorá si získala renomé aj v Európe, prihlásil po prvý raz. Ako nový, podnikavý, amatérsky bežec si vybral 13,5 km dlhú trať- minimaratón. Ladislav je rutinný bežec, roky sa venuje tejto činnosti a za cieľ si dal zabehnúť polmaratón. Obaja absolvovali vzdialenosť v stanovenom čase, skončili na 82. a 112. mieste, pričom si užívali prírodné krásy Taty a majstrovské diela jej vybudovaného prostredia. Rozprávam sa s nimi o ich začiatkoch, láske k behu a ich úspechoch/zážitkoch.

Aký je to pocit uskutočniť prvý minimaratón vo svojom živote práve na uliciach partnerského mesta Tata? – pýtam sa ako prvého Gergelya.

B. G.: Do Taty chodím rád aj s rodinou. Žiaľ, príbuzní už nežijú, ale od detstva tam chodím rád. Mesto vôd, je príjemné prechádzať sa na brehoch jazier Öreg tó, Cseke tó a páčia sa nám aj reštaurácie. Ako člena poslaneckého zboru, každý rok pozvú na bežecké preteky, usporiadané v auguste a vítajú každého. Sľúbil som, že tento rok zabehnem túto vzdialenosť. V Tate som bol na mnohých krásnych miestach, ale vďaka bežeckej súťaži som mohol pozrieť miesta, ktoré som ešte nevidel.

Laci, zúčastnil si sa už mnohokrát polmaratónu... Ako sa vidíš po toľkých rokoch? Bolo na bežeckých pretekoch Tata niečo iné ako zvyčajne?

Celkovo som odbehol 7 polmaratónov (21,1 km). Behať som začal počas covidu. Najprv som mal problém s dvomi kilometrami, pichalo ma v hrudi, ale potom som si všimol, že zvládam viac a rýchlejšie a to ma hnalo dopredu. Súťaž v Tate je špeciálna tým, že beháme v „domácom“ (partnerskom) prostredí.

Prečo sa spomedzi mnohých športových disciplín stal beh hlavnou formou vašej relaxácie?

K. L.: Behať možno vždy a všade, len je potrebná lepšia obuv. Mentálne posilní a intenzívne vplýva na svaly.

B. G.: je veľa druhov športu, ktoré ma bavia, ale pre mnoho musím odcestovať z obce. Behať môžem hocikde a to sa mi páči. Moje dni sú dosť nabité a rýchlo ubiehajú a beh mi nezaberie veľa času - najmä na začiatku, keď ešte zdolávate menšie vzdialenosti. Čo sa mi ešte páči, že si rýchlo možno zvyknúť aj na väčšie vzdialenosti. Je ťažké začať, dá sa zvládnuť vzdialenosť 2-3 km, ale keď sa na to dáme 2-krát do týždňa, v treťom týždni hravo ide tých 5 km a po uplynutí 1-2 mesiacov aj 10 km. Samozrejme nie rýchlym tempom, len aby dobre padlo. (5min./1km sa považuje za dobré tempo, 6 min./1 km je príjemné, uvoľnené tempo).

Ako ste sa pripravovali na preteky? Ak sa v hlave pre niečo rozhodnete, tak to urobíte?

K. L.: Dodržiaval som predpísaný tréningový plán, ktorý som dopĺňal bicyklovaním. Mojím netajeným plánom je, že na jar 2025 zabehnem maratón (42,2 km) v Bratislave s úsmevom a bez chôdze.

B. G.: Beh nie je rušný šport, takže môžete pomerne rýchlo stratiť motiváciu, ale ak sa zaregistrujete na preteky, nechcete vycúvať a nechcete sa počas pretekov vzdať. Každé preteky majú istú úroveň, počas ktorej treba zvládnuť vzdialenosť. U minimaratónu v Tate sú to 2 hodiny 20 minút, do toho sa vmestí aj trochu prechádzky, ale nejdeš tam preto, aby si potom hovoril, že si to zvládol prechádzkou. Dĺžka trasy minimaratónu je 13,5 km, čo pri behu nie je veľkou vzdialenosťou, ale pre toho, kto nešportuje, nie je ľahké zvládnuť. Pravdu povediac, ja som sa veľmi nepripravoval. Už šesť mesiacov behávam 5-6 km raz týždenne. Asi 2 týždne pred pretekmi som si vyšiel zabehnúť 5-6 krát za týždeň 7-8 km s priemerným tempom 5:40 min/km, čo sa počas pretekov ukázalo ako málo. Vzdialenosť som absolvoval,  tempo som mal 6:10 min/km, ale tep som mal už po prvých 5 km vysoký (ak sa nám podarí udržať tep pod 150/min, tak sa tak rýchlo neunavíte, nad 150 máme pocit, že to až tak neznesieme). Tep som mal už cez 160/min okolo 5 km.

Čo vás motivuje počas behu?

K. L.: Lepší výsledok, než bol pri predošlých pretekoch.

B. G.: To, že robím niečo dobré pre svoje telo a organizmus a som v prírode. Počas dňa viac sedím a to treba kompenzovať, aby som neskôr nemal zdravotné problémy. Čo ma ešte motivuje – až bude syn starší, aby som s ním vedel držať tempo. Dieťa má v sebe veľmi veľa energie a ja nechcem povedať NIE len preto, že nevládzem, alebo ma všetko bolí.

Ako náročné boli preteky?

K. L.: Bolo to náročné kvôli horúčavám, ale takmer celý beh prebieha v tieni stromov, takže to beh trochu spríjemnilo.

B. G.: Preteky boli dosť náročné, možno aj kvôli horúčave, potom som však nemal žiadne zvláštne problémy, kŕče, bolesti svalov, ani nič podobné. V úrovniach neboli žiadne veľké rozdiely, celú cestu sme bežali po pomerne rovnom teréne, ktorý pre pripraveného bežca nie je veľmi náročný.

Aké skúsenosti ste získali v Tate?

K. I.: Boli to veľmi dobre zorganizované bežecké preteky s perfektným počasím. Sľúbil som pánu primátorovi Józsefovi Michlovi, že na budúci rok sa budeme snažiť, aby nás Svodínčanov bolo ešte viac. Bolo by dobré urobiť z toho tradíciu, že sa na minimaratóne v Tate zúčastňujú aj Svodínčania.

B. G.: Najbližšie sa musím lepšie pripraviť a čo som nespomenul, chodím behať vo večerných hodinách, keď už nie je tak teplo, ale preteky sa začínali o 15:00 pri 28°C, aj preto sa človek viac unaví. Teda treba rátať aj s teplotou.

Aj v mene našej obce sa chcem poďakovať za spoluprácu. Dúfajme, že aj na budúci rok využijete túto výzvu a prijmete pozvanie. Dokonca by som chcela povzbudzovať aj iných, aby dostali chuť a zúčastnili sa pouličných bežeckých pretekov v Tate, veď ako sa vyjadril László Mérő: „Skutočným prehrávajúcim v súťaži nie je ten, koho porazili, ale ten, kto sa ani nedostal na ihrisko.“

-sv-