Hit és hűség

A Március idusi emlékezésekhez kapcsolódóan, március 17-én került sor Csáky Pál a „Pacsirta éneke” című kisregényéből íródott „Hit és Hűség”színpadi játékának bemutatására a kultúrház színháztermében. A háromszereplős darabot Boráros Imre Kossuth – díjas, Esterházy János – emlékéremmel kitüntetett színművész, felesége Petrécs Anna színművésznő és Tarics Péter alakította.  Az eseményre meghívást kapott Tata város önkormányzata, akivel az idei évben a húsz éve tartó testvértelepülési kapcsolatot ünnepeljük, valamint a szintén testvértelepülés Bajót önkormányzata, a Dunabogdányi Esterházy János Társaság képviselői, valamint a helyi lakosság. A megnyitóban Csáky Pál író, közszereplő, EU parlamenti képviselő ajánlotta a színpadi játékot, mely a felvidéki magyarság százéves történelmére tekint vissza.

Teta Mári, ktorá prežila hromadu zázrakov

Teta Mári, ktorá prežila hromadu zázrakov

Máriu Dékányovú, ktorá v tomto roku slávi 94 rokov, som našla v záhrade. Je začiatok marca, ale ona s hrabľami pripravuje pôdu, aby mohla všetko včas zasadiť. Hneď ma spozná a s úsmevom hovorí: Možno si už neužijem plody zo záhrady, ale v detstve som sa naučila „Pracuj tak, ako keby si žila večne a modli sa tak, ako keby si zajtra umrela“, toho sa držím.

V izbe si sadneme na rozhovor.

Najväčší zázrak som prežila počas vojny.

Ako mladá žena som sa musela schovávať pred ruskými vojakmi. Najprv som sa schovávala doma, potom som prešla k susedom. Neviem, kto ma prezradil, ale v jedno ráno niekto kričal s cudzím prízvukom: „ Mama Ilonka, poď domov“. Vyšla som. Predo mnou stál špatný ryšavý rus, v ruke samopal a pokrčená fotografia, znázorňujúca mňa a dcéru. Strkal do mňa, vyviedol ma na dvor a kričal: Stoj, Ilonka mama kaput, muž oficér. V momente mi blyslo hlavou, že spolu s touto fotkou našiel aj fotku môjho bratranca v maďarskej uniforme. Chcela som povedať, že to nie je môj manžel, ale som nedokázala prehovoriť. Zaspätkoval a namieril. V smrteľnej obave som sa pozrela na ostatných ruských vojakov, ktorí stáli na druhej strane dvora. Dôstojník niečo zašepkal vojakovi vedľa seba a ten s obrovským skokom sa dostal za chrbát vojaka, ktorý sa ma chystal zabiť a s puškou ho silno pridržal. Triasla som sa, nohy ma ledva udržali … život mi visel na vlásku. Teta Mári vyloví zo šuflíka ominóznu fotografiu a vlastné kresby, na ktorých znázorňuje, kde stáli oni, kde vojaci a odkiaľ jej prišli na pomoc.

Buďme smelí, nebojme sa!

Buďme smelí, nebojme sa!

15. marca sme spomínali na revolúciu 1848-49 pri soche Artúra Görgeia. Ako prvý sa pomodlil duchovný otec Zsolt Farkas za hrdinov. Podujatie poctil so svojou návštevou aj András Dóczi, tajomník veľvyslanectva Maďarska a tlmočil slová Viktora Orbána.

Na oslavách sa zúčastnil predseda novozámockej MO SMK, Szabolcs Bolya a János Retkes, člen predstavenstva, členovia novozámockej ZO Csemadok, Gabriel Vígh, starosta obce, ktorí umiestnili vence pri soche.

Žiaci spoločne s hudobníkmi, recitátormi, skautským oddielom, zaspomínali s historickým kultúrnym programom na udalosti z pred 189 rokov.

1. oldal-1 1.oldalra-3 1oldal-2

15 rokov hral Tomáš Árendás vo futbalovom mužstve Svodína

15 rokov hral Tomáš Árendás vo futbalovom mužstve Svodína

teraz sa s ním lúčime a môžeme len dúfať, že nie natrvalo

Hovorili sme s ním pred jeho posledným zápasom

Mal som 17 rokov, keď som prišiel do Svodína na pozvanie trénera Karla Nedesovszkého. Dobre sa pamätám, bolo to vo štvrtok, keď som podpísal zmluvu, v piatok tréning a v nedeľu som už hral proti štúrovskému mužstvu.  V 87 minúte sa mi podaril gól a vyhrali sme 1:0. Tento zápas bol pre mňa mimoriadne dôležitý, lebo s futbalom som začal v Štúrove. Štúrovčania nadávali na športové vedenie, že pustili takého hráča a oni nemajú dobrých hráčov.

Ktorý zápas bol najvýznamnejší?

Snáď  ten, čo som spomenul, ale rád spomínam aj na jasovské víťazstvo 6:3, kde som dal 4 góly a toto sa mi podarilo aj v Máni. Môžem povedať, že prvé 3 – 4 sezóny boli veľmi dobré. Rád som tu hral.

O akej športovej kariére si sníval v detstve?

Otca veľmi nezaujímal futbal, sám som trénoval a učil sa techniku, neskôr som hral so štúrovskými žiakmi. Nikdy som nesníval o svetovej sláve, vždy som stál s dvomi nohami na zemi. Možno k väčšiemu úspechu som potreboval hrať ako 13-14 ročný v takom tíme, v ktorom by som bol napredoval. Nestalo sa tak, lebo zo štúrovského druholigového tímu som sa dostal do Brút, kde hrali poslednú triedu.

Si talentovaný hráč.

Áno. Hovorili mi to aj tréneri, že mám cit nájsť situácie pred bránou, ktoré môžem využiť, ako keby ma našla lopta – usmieva sa Tomáš. Vyštartujem aj na takú lopta, na ktorú by sa iní nepohli. Hrám do poslednej chvíle.

Mal si ranenia?

Akosi ma obišli. Stalo sa to ešte v Brutoch, že od kopu vznikla hrča achilovky, vtedy som vynechal poldruha mesiaca. Ale často som hral s bolesťou, dokonca sa stalo, že s 38 stupňovou horúčkou som bol brankárom, lebo sa iný nenašiel.

Prečo si sa rozhodol, že opustíš tím?

Ako som povedal, rád som hral vo Svodíne. Počas tunajšieho pobytu ma volali do Veľkých Ludiniec, do Salky, Mužle, ale vždy som ostal. Bol a je tu dobrý kolektív. Nemali sme problémy, všetko sme dostali od vedenia. Pomaličky sa upravilo ihrisko. Žiaľ, v súčasnosti nemám čas na tréningy ani na zápasy. Pracujem vo Viedni s priateľkou a chodíme domov iba raz za 2 -3 týždne. Keby sme sa presťahovali naspäť domov, znovu by som si obul „kopačky“, ale teraz je to málo pravdepodobné. V súčasnosti je veľa mladých v kolektíve a podľa mňa to signalizuje, že sa tu vypracuje dobré mužstvo. Do videnia chlapci!

Pomaly sa začína sezóna futbalu

Pomaly sa začína sezóna futbalu

Tomáš Kunyik, predseda Športového klubu:

Mužstvo žiakov prezimovalo na poprednom 3. mieste IV. Ligy

Žiaci Zsolta Bószu po úspešnej jesennej sezóne neodpočívali dlho, lebo už v januári začali s prípravami na jarné kolo – absolvujú týždenne dva tréningy, ktoré ukončia priateľským zápasom. Počas prípravy sa zúčastnili aj na dvoch zápasoch. Majstrovstvá sa začínajú 18. marca, kde sa stretnú s vážnym súperom z Dvorov nad Žitavou.

Dorast hrá V. ligu

Výsledky jesennej sezóny neboli podľa očakávania. Zápasy sťažovali ranenia a chorobnosť. Chalani skončili na 14. mieste. Chránenci J. Dobaiho svedomite bojovali na všetkých zápasoch aj vtedy, keď museli dokončiť zápas s desiatimi hráčmi. Ani príprava nešla hladko, prácu trénera sťažovala neprítomnosť hráčov. Družstvo opustili Dávid Pirtyák pre chorobu a Denis Grentek z osobných dôvodov. Prišla však posila v osobe Nikolasa Duráca, Andresa Mányu zo Štúrova a Imricha Paluka z Nových Zámkov. Počas zimy vznikla spolupráca medzi dorastom Svodína a Gbeliec, ktorou si budú navzájom pomáhať s výmenou hráčov. Dúfame, že tieto zmeny sa ukážu aj vo výsledkoch.

Dospelí boli najaktívnejší počas príprav

Priateľské stretnutie uzatváralo 2 – 3 tréningy počas týždňa. Naše mužstvo hrá VI. Ligu. Počas jesennej sezóny sme získali 23 bodov a skončili sme na 14. mieste. V porovnaní s vlaňajším 3. miestom je tento výsledok veľmi slabý. Verme, že pokračovanie bude oveľa úspešnejšie. Počas zimného prípravného obdobia sa uskutočnili zmeny. Opustil naše mužstvo Kristóf Szombat, ktorý prestúpil do Strekova. Máme aj bolestnú rozlúčku s Tomášom Árendásom, ktorý po vzájomnej dohode opúšťa mužstvo, lebo jeho pracovné zadelenie neumožňuje pravidelné nasadenie vo futbale. Na naše potešenie sa vracia Michael Nothart, v ktorého góly dúfame v jarnej sezóne. Ďalšími prichádzajúcimi sú Gergely Teszár z Mužle a Viktor Varga Gbeliec. Naše mužstvo je mladé a skladá sa prevažne zo Svodínčanov. Musíme byť trpezliví, lebo skúsenosť prichádza iba po pravidelnej hre. Vedenie sa snaží udržať týchto mladých, pretože o niekoľko rokov môžu vyzrieť v úžasné mužstvo.

Prosíme fanúšikov, aby prišli a povzbudzovali naše mužstvá počas zápasov. Odložme nepriateľstvo a provokáciu bokom na futbalovom ihrisku! Sme na jednej lodi! A táto loď je SVODÍNSKY FUTBAL a smeruje ku krajšiemu a úspešnejšiemu brehu.

Včelári sú najlepší ľudia na svete

Včelári sú najlepší ľudia na svete

V marci sa konala schôdza Zväzu včelárskeho v Gbelciach, ktorý združuje včelárov deviatich obcí. Svodín reprezentovalo najviac členov, lebo podľa slov Jozefa Medveďa, predsedu zväzu, vo Svodíne podnikalo vždy veľa včelárov.

Včelári sú najlepší ľudia na svete, tvrdí predseda a porozpráva príbeh, ako Edmund Hillary, ktorý ako prvý zdolal Mount Everest, popri všetkých svojich tituloch pokladal oslovenie včelár za najuctievanejšie. Teší sa, že je čoraz viac včelárov, ktorí sa zídu na výmenu skúseností a vyzdvihol činnosť Tomáša Modróczkeho, člena predstavenstva, ktorý združuje členov a zaoberá sa so záležitosťami spoločenstva.

Aké sú výhody členstva? – položila som otázku Tomášovi Modróczkemu

Včelár sa  môže dostať k finančnej pomoci z EU fondov alebo z ministerstva iba cez náš zväz. Členovia majú nárok dvakrát za rok na bezplatnú zdravotnú kontrolu zvierat, ktorú hradí zväz. Finančná podpora staršieho typu  sa veľmi znížila, ale je možné žiadať o podporu na lieky a zariadenie, z ktorého sa prepláca 30%.

Vyplatí sa dnes práca včelára? – vyzvedám sa ďalej

Náš zväz sa skladá hlavne z osôb, ktoré sú včelármi popri zamestnaní, alebo to berú ako záujmovú činnosť. K tejto práci je potrebná odborná znalosť a keď ju niekto má, viac sa oplatí ako záhradkárčenie. Môžem tvrdiť, že za tretinu vynaloženej práce je taký istý zisk. Aj vo veľkom sa oplatí toto podnikanie, vstupný kapitál je vysoký, pričom sa veľmi rýchlo vráti.

Tu musím spomenúť med, o ktorom sa koluje veľa mýtov. – pokračuje Tomáš

V prvom rade, každý vie, že je veľmi zdravý. Neobsahuje (alebo len stopy) pesticídy, lebo v prípade, že zbierajú peľ a nektár z ošetrených rastlín, tak zahynú. Med by sme nemali konzumovať iba v prípade choroby, je oveľa účinnejší v pravidelnej prevencii. V druhom rade v obchodoch predávaný med sa ani zďaleka nevyrovná v kvalite domácemu. Videl som technologický postup v baliarňach. Nakúpia nekvalitný lacný a pochybný med (ani by som to nenazýval medom). Môžu to tak lacno nakúpiť kvôli tomu, že tento med odoberú privčas od včiel, potom to upravujú a zhusťujú. Do Európy sa dostáva v nádržiach, tu miešajú s 20 – 30% kvalitným medom a takto pridelia druh. Samozrejme existujú aj poctivé baliarne, ale vždy sa oplatí nakúpiť od drobných výrobcov, lebo je obrovský rozdiel v kvalite.

„Tento med obsahuje veľké množstvo cukru, lebo je kryštalický“ – často sa stretávam s mýtom . Práve naopak je pravdou, je to prirodzený fyzikálny jav medu (okrem agátového) a napomáha tomu obsah glukózy a ďalšie zložky. Tento med drobní výrobcovia zohrejú – najviac pri 50˚C – a tak predávajú.

Ešte by som spomenul, že včelári predávajú nielen med, ale aj iné produkty ako propolis, peľ, ba dokonca materskú kašičku a včelí vosk. Oplatí sa teda nakupovať u pestovateľa kvalitný med, lebo dobre pochodí predávajúci aj kupujúci.

méhészek méhész2

Vďaka samospráve sa zúčastnilo 43 Svodínčanov v Nových Zámkoch

Vďaka samospráve sa zúčastnilo 43 Svodínčanov v Nových Zámkoch na večierku „Tavasz nyílik“. Väčšinu tvorili členovia ženského zboru a mužského spevokolu. Nadšene hovorili a zážitkoch. Postojačky sme tlieskali, hovorí Marika Elzerová. Zažili sme úžasné predstavenie – pokračuje Rózsi Fialka. Ostatní vymenúvajú účinkujúcich Marika Nyitrai, Árpád Szabó, Éva Barti, Beatrix Budai, Árpád Iványi, János Bokor, Zsuzsa Kátai.

Kým hovoríme o predstavení, prichádza krajčírka. Vezme mierky a dohodnú sa o úbore. V tejto záležitosti je Erzsi Spek poverenou osobou. Zabezpečí vzorky látok. Dohodnú sa na dlhej sukni, blúzke a veste. Farba je krásna olejovo zelená. Pán starosta prisľúbil, že šaty hradí obec, lebo týždenne nacvičujú, zúčastňujú sa na jednotlivých podujatiach. „Dievčatá“ prezradia, že toho času spevokol má 15 členov. Orientujú sa skôr na ľudové piesne pod vedením pedagóga Istvána Alta. Učili sa už z rôznych zbierok, ale aj svodínske ľudové piesne, zo spoločnej zbierky Istvána Alta a tety Katus Sámson sú súčasťou repertoáru. Pripojili sa k nim aj hudobníci – okrem Istvána Alta aj Ferenc Elzer a Jozef Récsei.