Historická pamiatka z príležitosti ukončenia II. sv. vojny

V rámci slávností, usporiadaných združením „Szőgyén Öröksége“ a Základnou organizáciou Csemadoku vo Svodíne sme spomínali na ukončenie II. svetovej vojny pred 70-timi rokmi, na obete, na tri mesiace trvajúci front, na operáciu Südwind -Južný vietor.

Slávnosť sa začala v maďarskosvodínskom cintoríne položením vencov na pamätnú tabuľu na hrobe Alexandra Trombitása, ktorý ako 39. člen Maďarskej kráľovskej armády bol vyznamenaný Maďarskou Zlatou Medailou Za Statočnosť, následne položili veniec na hrob neznámeho maďarského vojaka a na hrob sovietskeho vojaka. Spomínali si ešte priložiac na hrob kyticu na Máriu Sámsonovú, ktorú popravili ako 18-ročnú v marci 1945 spolu s poľským utečencom.

Spomienková slávnosť pokračovala pri pamätníku obetí II. svetovej vojny, na ktorom je vyrytých 195 mien. 102 osôb sa stratilo na frontoch, alebo v zajatí, 28 zahynulo v koncentračnom tábore a II. svetová vojna si vyžiadala 65 civilných obetí z našej obce. Pamätník v roku 1994 dali postaviť obyvatelia obce.

V starej budove obecného úradu v rámci prednášky sme spomínali na dianie pred 70-timi rokmi. Z Budapešti k nám zavítal prednášajúci János Lukács, ktorý pre 12 rokmi ako výsledok svojho bádania našiel Alexandra Trombitása. Až vtedy sa dozvedela rodina a obyvatelia obce o hrdinskom čine vtedy už zosnulého Alexandra Trombitása, za čo dostal najvyššie vyznamenanie.
Svodínska televízia natočila film, kde svedkovia spomínali na toto historické obdobie, ktoré aj po 70. rokoch hlboko zasiahne city. Spomienka sa skončila otvorením výstavy, ktorá pozostávala z miestnych rodinných relikvií a z vypožičaných položiek z Vojenského historického múzea Pohronský Ruskov. Výstava trvala týždeň a mohli ju navštíviť záujemcovia a zároveň žiaci miestnych škôl.
Na miestach spomínania sa zúčastnilo zhruba 120 osôb. Spolu s miestnymi obyvateľmi spomínali spolupracovníci múzea pod vedením riaditeľa L. Zsákovicsa, Samospráva obce Svodín na čele s Gabrielom Víghom, starostom, ako aj zástupcovia civilných a kultúrnych organizácií.

Keby sa vytratili, by bolo naozaj očividné, akú prácu vykonávajú

Nezamestnaní dostávajú sociálne dávky po odpracovaní určitého počtu hodín na verejnoprospešných prácach.

U nás je momentálne zaradených 67 osôb na verejnoprospešné práce. Z toho 21 osôb pracuje týždenne 16 hodín, 46 osôb má povinnosť odpracovať mesačne 32 hodín. Ich počet sa každý mesiac môže meniť. Je taký, komu sa podarí nájsť si prácu a tak ho úrad práce vyradí zo systému, ale sú aj takí, ktorí po strate zamestnania sú nútení vykonávať verejnoprospešné práce.

21 osôb, s ktorými obec uzavrela dohodu na šesť mesiacov, týždenne štyrikrát sa dostavia na dennú štvorhodinovú prácu. Jedna žena vypomáha v školskej jedálni pri základnej škole, dve denne upratujú chodby a schody Domu služieb a Nákupného strediska. Jedna žena zabezpečuje možnosť použitia verejného záchoda vo všedný deň v doobedňajších hodinách a v dobe večernej svätej omše a vo víkend pred, v dobe trvania a po skončení slovenskej aj maďarskej svätej omše. Ďalej sú zabezpečené dve doručovateľky pošty pre obecný úrad, dve osoby striedavo zabezpečujú otváraciu dobu posilňovne a jedna osoba dohliada na udržovanie čistoty v telocvični. Jedna žena denne upratuje autobusové zastávky, zbiera smeti na najfrekventovanejších miestach. Dve ženy majú na starosti záhradkárčenie, vysádzajú a polievajú kvety, snažiac sa o naše krajšie a pestrejšie životné prostredie. Osem zvyšných ľudí denne zaraďujeme na výkon aktuálnych prác.

Spomenutých 46 osôb týždenne raz v trvaní 8 hodín vykonávajú nami koordinovanú prácu. Našou povinnosťou je teda, chodiť otvorenými očami po obci, aby sme vedeli, kam a kedy poslať pracovnú silu a akú prácu majú vykonávať. Naša obec je veľká, tým pádom je tu veľa práce. Hlavne po zavítaní dobrého počasia sa zvýšilo množstvo práce. Kým v zime vypĺňal náš pracovný čas odhŕňanie snehu, posyp šmykľavých chodníkov, teplé mesiace priniesli so sebou prácu na zelených priestranstvách. Pod tým rozumiem priestranstvá, ktoré musíme pravidelne udržiavať, ako sú parky, cintoríny, námestia, ihrisko a okolie, dvor materskej školy a škôl. Toto zahŕňa kosenie, odvoz zeleného odpadu, zametanie. Medzi naše povinnosti patrí aj čistenie jarkov, aby ani po výdatných dažďoch neboli problémy s odvádzaním dažďovej vody. Naši pracovníci zohrávajú svoju úlohu aj po rôznych podujatiach a mohla by som menovať ďalšie väčšie – menšie práce, ktoré sa uskutočňujú s našou pomocou.

Drvivá väčšina našich ľudí pristupuje k práci disciplinovane, vykonáva svoju úlohu podľa denného režimu. Je pravda, sú aj takí, ktorých treba „držať“, ale aj s nimi sa podarí dohovoriť.

V deň národnej spolupatričnosti v partnerskom meste Tata

2. júna dorazili delegáti samospráv Svodína, Sováty a Kanjiže do Taty, do spoločného družobného mesta. V tomto čase trávili pobyt štyria výhercovia súťaže materinského jazyka so svojím pedagógom zo základnej školy L. Csongrádyho. Aj oni sa zúčastnili niekoľkých spoločných podujatí, na celodennom výlete do Šoporne a prezreli si pamätníky pohraničného mesta, nazývaného aj mestom vernosti.

4. júna delegáti partnerských usadlostí navštívili školy v Tate. Poobede odhalili a posvätili pamätný kríž vo Svodínskej ulici, kde predniesli slávnostnú reč Gabriel Vígh, starosta obce Svodín a József Michl, primátor mesta Tata. Pamätný kríž postavili na základe rozhodnutia samosprávy mesta Tata ako pamiatku na vysťahovaných zo Svodína. Korpus z 18. storočia, nachádzajúci sa na kríži, v roku 1948 zobrala so sebou do vyhnanstva rodina Mériová, vysťahovaná zo Svodína. Dubové drevo na zhotovenie kríža darovala samospráva obce Svodín, zhotovil ho Róbert Smidt, duplikát korpusu Arpád Baracska a vysvätenie farári Gábor Szalai a Zsolt Farkas.
Kornélia Berényi

bicajosok2

Tata1

bicajosok