posted by

Pozri sa späť na okamih

Znovu zavítalo obdobie stretávok na našej škole. Ja prisadám k najstarším, ktorí opustili školskú lavicu presne pred 65 rokmi. Číslo 65 nie zaujímavé iba preto, že oni sú najstaršia veková kategória, ale aj preto, že v tomto roku spomíname na 65. výročie znovuotvorenia maďarských škôl v Československu.
Sotva si sadli, už sa objavili fotografie a prítomní menovali osoby na starých fotkách. Spomínali si, že veru v tých časoch nebolo jednoduché byť žiakom základnej školy. Spomedzi nich, ktorí prvýkrát prešli bránou školy v rokoch 1943-44, každý chodil aj do slovenskej školy, lebo maďarskú zrušili. Básničky, pesničky a vybrané slová sa nabifľovali, aj keď nerozumeli. Teta Vali sa dodnes pamätá na básničku Srdce, ktorej aj názov ťažko vyslovovala, ale veľkou snahou sa jej podarilo naučiť sa ju. Potom, keď už bolo možné chodiť znovu do maďarskej školy, skoro každý sa vrátil, málo maďarských žiakov zostalo v slovenskej škole.

Úžasné bolo počúvať týchto starých žiakov, ktorí sú ešte aj dnes oduševnení a dokážu s radosťou spomínať. Opýtala som sa, kto z nich pôjde po stretnutí na ples. Nebudete veriť – KAŽDÝ!

Comments are closed.