Významné budovy obce

DOM ĽUDOVÝCH TRADÍCIÍ

tajhazZriadili ho v bývalom roľníckom dome, ktorý sa svojim obrovským hospodárskym dvorom a vedľajšími stavbami zdal byť najvhodnejší na tento účel. Otvorený bol 14.októbra 2005 a je vysunutou expozíciou Múzea Jána Thaina v Nových Zámkoch. Do dvora vchádzame cez „laťkovú bránku“, ktorá je súčasťou typického laťkového plotu. Zo dvora vstupujeme do kuchyne, kde sú na peci s otvoreným ohniskom uložené rôzne nádoby.

Pri stene je „almárium“ a v rohu miestnosti stojí murovaný sporák. Zariadenie uceľuje policový regál zvaný „šteláž“ a drevená lavica, nechýba ani typická vyšívaná nástenka. Okno zdobí jednoduchá plátená záclona. V tejto miestnosti hlavne varili, prípadne vykonávali iné domáce práce. Napravo je predná izba (čistá izba) s typickým zariadením: dve postele pod oknom, stôl so štyrmi stoličkami, na stene zrkadlo. V rohu miestnosti sú kachle z liateho železa, trochu ďalej tzv.„šublót“ (skrinka so šuflíkmi) s obrusmi, na ňom soška Márie. Na stene sú obrazy svätých, na oknách jednoduché záclony, na zemi koberec po domácky utkaný. V tejto izbe spali niektorí členovia rodiny, používali ju aj pri sviatočných príležitostiach, v zime tu zvykli aj tkať. Naľavo od kuchyne je zadná izba, pri dverách je „šrafované“ ohnisko, vedľa bedňa na drevo. V rohu pod oknom je rohová lavica, pred ňou stôl. Aj tu je posteľ, vedľa nej je šijací stroj a skriňa. Druhá nízka drevená posteľ tzv. “pričňa“ je vyrobená po domácky, na nej slamou plnené vrece a hrubá deka. Pri ohnisku i tu je uložená lavica. Na stenách sú obrazy svätých, zariadenie dopĺňajú jednoduché záclony, posteľné prestieradlá a nástenky. Táto miestnosť bola v dnešnom zmysle obývacou izbou – v zime sa tu zdržiavala rodina (tu aj varili), v lete zase skôr bola spálňou. Odtiaľto sa dostaneme do komory, v ktorej je uložená debna na múku, smaltované nádoby, nádoba na masť, kuchynské nádoby, vrecia na múku, stôl s korytom na miesenie cesta (tu uskladňovali aj chlieb). Na stenách visia zväčša kuchynské náradia – doska na rezanie, struhák na kapustu, mangeľ, doska na miesenie, strúhadlá. Na bočnej strane domu sa v celej dĺžke ťahá podstienka, vlastne priestor krytý s predĺženou strechou, odkiaľ sa vchádza do obývacích miestností i do maštale.

Maštaľ stojí za domom. Kravy a kone obvykle boli zvlášť, ale tunajšia maštaľ bola spoločná. Tu sú uložené aj náradia potrebné pri chove zvierat, ktoré sa podarilo zozbierať. Vchod na povalu je u zadnej časti maštale, za ním je stodola. Je to typická stavba, ktorá sa používala na viaceré účely, medzi inými tu bola aj vozovňa a plevník. Uskladňovali tu aj sušené krmivo, hospodárske nástroje a náradia, za zlého počasia tu vykonávali aj špinavšie práce. Na konci stodoly je prešovňa, z dvora bol vchod do pivnice. Medzi maštaľou a stodolou bude stáť murovaná pec, v ktorej piekli chlieb a iné potraviny.
Budova oproti obytnému domu sa skladá z dvoch častí. Vpredu je letná kuchyňa, od jari sa tu varilo a cez deň sa tu zdržiavala celá rodina. Vykonávali tu i špinavšie domáce práce. Vzadu je sýpka, kde uskladňovali obilie. Pred dverami letnej kuchyne je kolesová studňa a pri sýpke sú murované chlievy. Vpredu je malý chliev, v strede kurín a chliev pre ošípané. Za nimi stojí tzv. vysoký chliev a záchod. Oproti je zvlášť stavba na sušenie kukurice, tzv. „góré“. V zadnej časti dvora sa nachádza brána.

ARCHEOLOGICKÉ MÚZEUM

regeszetmuzeumArcheológovia SNM v rokoch 1995-2001 odkryli zvyšky zničeného kostola sv. Michala a na jeho mieste stojaceho kostola staršieho pôvodu. Keďže boli objavené veľmi zaujímavé a poučné nálezy, samospráva obce rozhodla, že výsledky výskumu predstaví verejnosti vo forme výstavy. Na tento účel bola zakúpená budova v susedstve ľudového domu s národopisnou expozíciou. Je to prízemná, obdĺžniková budova do dvora otvorená pilierovou chodbou.

Má tri miestnosti (predná izba, kuchyňa, zadná izba), v ktorých návštevníci môžu vidieť v systematickom usporiadaní nálezy archeologického výskumu. Vchod je do prostrednej miestnosti, ktorá slúži aj ako predizba. Tu sú uložené vitríny ktoré obsahujú rôzne publikácie o Svodíne.

V miestnosti napravo od predizby sú nálezy, ktoré boli nájdené pri odkrytí základov kostola sv. Michala. Na jeho mieste pravdepodobne už v čase panovania kráľa sv.Štefana (1000-1038) stála menšia kaplnka, modlitebňa. Neskôr bola prestavaná na svätostánok, ku ktorému v 13. storočí bola pristavaná loď. R. 1685 bola budova tureckými vojskami spustošená; na jej mieste r. 1731 postavili kostol. R. 1945 ho ustupujúci nemeckí vojaci vyhodili do vzduchu a hoci väčšia časť sa zachovala, nebol znovu postavený. Namiesto toho jeho zvyšky rozobrali a materiál použili na výstavbu autobusovej zastávky. Archeologickým výskumom tu bolo odkrytých 218 hrobov (z nich 32 detských), v ktorých sa našli predmety zo 14.-17. storočia (mince, náhrdelníky, strieborné ihly a gombíky, ostrohy a podkovy na čižmy, kostené predmety, hlinené nádoby atď.). V záhrade kostola objavili jamy na uskladňovanie potravín, nápojov a v čase tureckej okupácie sem ukladali hodnotnejšie predmety. Aj v okolí kostola boli nájdené mince, staršie z doby Marca Aurelia (139-161) a novšie z čias Márie Terézie (1740-1780). Našlo sa tu veľa náhrdelníkov, kríže, zbrane, náradia, keramické a sklenené predmety, šperky zo striebra, bronzu a polodrahokamu; najzaujímavejším nálezom sú vreckové slnečné hodiny, ktoré boli zároveň aj kompasom.
V tej istej miestnosti sú vystavené nálezy, ktoré boli objavené počas výskumu kostola Panny Márie v Nemeckom Svodíne. Počas archeologického výskumu sa o tomto kostole zistilo, že bol postavený v 11.-12. storočí a bol dlhý približne 25 m. Najväčšia šírka lode dosiahla 11,5 m. Z kostola sa zachovala 150 cm, na západnej strane 200 cm široká jama základov. V západnej časti lode našli zvyšky kameňov v rozmeroch 250×200 cm; boli to pravdepodobne základy tej zvonovej veže, ktorá tu stála pred kamenným kostolom a patrila k drevenej kaplnke. Kostol bol v časoch tureckých vojen úplne spustošený. Dnes na tomto mieste stojí socha Nepoškvrnenej Panny Márie, ktorú miestni obyvatelia nazývajú iba ako „Obraz Márie“.
V okolí kostola bolo odkrytých 90 hrobov, našlo sa v nich veľké množstvo mincí. Jedna z nich (poškodená) pochádza ešte z rímskeho obdobia, ostatné sú z obdobia medzi 13.storočím a druhou polovicou 18. storočia. V troch hroboch boli objavené náhrdelníky, kríže, habánske nože a kľúč ako aj zlaté, strieborné a bronzové náhrdelníky s granátovými kameňmi. Najvzácnejším nálezom je bronzový kríž z doby rímskej (časť procesijného kríža), sú na ňom stopy po zlátení. Na korpuse je koruna, ľavá časť je odlomená. Všetky tieto nálezy môžeme vzhliadnuť v pôvodnej forme alebo na fotografiách, neskôr budú vyhotovené z týchto hodnotných šperkov aj ich verné kópie. Takouto výstavou sa väčšina miest Slovenska nemôže pochváliť. Podrobnejšie sa o tomto všetkom dočítame v knihe Zoltána Drenku „Dva zničené kostoly vo Svodíne“, vydanom r. 2005. Čo sa týka druhej miestnmosti múzea – ktorá bola tzv. zadnou izbou obytného domu – v nej sú vystavené dokumenty zo života rodiny Csongrádyovcov, resp. sestry Nicefory, rodáčky obce Márie Királyovej.

top