- Keď som sa dozvedel, že som jedným z výhercov (bolo nás 22), tak trochu som váhal, lebo bolo ťažké nechať tu rodinu, ale zároveň som si uvedomoval, že by bola škoda takúto šancu nevyužiť – vraví Attila. Vzal som so sebou svojho staršieho syna. V Johannesburgu sme po zdĺhavom lete pristáli. Aj napriek tomu, že nás cestovné kancelárie informovali o tom, že tam je taká zima, ako tu jeseň, sme sa museli presvedčiť že tomu tak nie je. Naša prvá cesta viedla do obchodu, kde sme si kúpili zimné kabáty. Aj miestni sa pohybovali v kabátoch, čiapkach, šáloch a v rukaviciach.

Skonštatoval som, že my sa tu, v Strednej Európe, môžeme tešiť, že žijeme v pomerne bezpečných podmienkach. Tam, murované domy obopínali 2,5 -3 metrové vysoké oplotenia, na vrchu zakončené ostnatým drôtom. Takmer každý dom bol chránený kamerovým systémom. Ako keby ľudia sami seba uväznili. Presným opakom boli chudobné štvrte, kde ľudia žili v dierach z plechových tabúľ a život trávili v obyčajných kontajneroch. Tento desivý kontrast bol zarmucujúci.

01 -