posted by

15 rokov hral Tomáš Árendás vo futbalovom mužstve Svodína

teraz sa s ním lúčime a môžeme len dúfať, že nie natrvalo

Hovorili sme s ním pred jeho posledným zápasom

Mal som 17 rokov, keď som prišiel do Svodína na pozvanie trénera Karla Nedesovszkého. Dobre sa pamätám, bolo to vo štvrtok, keď som podpísal zmluvu, v piatok tréning a v nedeľu som už hral proti štúrovskému mužstvu.  V 87 minúte sa mi podaril gól a vyhrali sme 1:0. Tento zápas bol pre mňa mimoriadne dôležitý, lebo s futbalom som začal v Štúrove. Štúrovčania nadávali na športové vedenie, že pustili takého hráča a oni nemajú dobrých hráčov.

Ktorý zápas bol najvýznamnejší?

Snáď  ten, čo som spomenul, ale rád spomínam aj na jasovské víťazstvo 6:3, kde som dal 4 góly a toto sa mi podarilo aj v Máni. Môžem povedať, že prvé 3 – 4 sezóny boli veľmi dobré. Rád som tu hral.

O akej športovej kariére si sníval v detstve?

Otca veľmi nezaujímal futbal, sám som trénoval a učil sa techniku, neskôr som hral so štúrovskými žiakmi. Nikdy som nesníval o svetovej sláve, vždy som stál s dvomi nohami na zemi. Možno k väčšiemu úspechu som potreboval hrať ako 13-14 ročný v takom tíme, v ktorom by som bol napredoval. Nestalo sa tak, lebo zo štúrovského druholigového tímu som sa dostal do Brút, kde hrali poslednú triedu.

Si talentovaný hráč.

Áno. Hovorili mi to aj tréneri, že mám cit nájsť situácie pred bránou, ktoré môžem využiť, ako keby ma našla lopta – usmieva sa Tomáš. Vyštartujem aj na takú lopta, na ktorú by sa iní nepohli. Hrám do poslednej chvíle.

Mal si ranenia?

Akosi ma obišli. Stalo sa to ešte v Brutoch, že od kopu vznikla hrča achilovky, vtedy som vynechal poldruha mesiaca. Ale často som hral s bolesťou, dokonca sa stalo, že s 38 stupňovou horúčkou som bol brankárom, lebo sa iný nenašiel.

Prečo si sa rozhodol, že opustíš tím?

Ako som povedal, rád som hral vo Svodíne. Počas tunajšieho pobytu ma volali do Veľkých Ludiniec, do Salky, Mužle, ale vždy som ostal. Bol a je tu dobrý kolektív. Nemali sme problémy, všetko sme dostali od vedenia. Pomaličky sa upravilo ihrisko. Žiaľ, v súčasnosti nemám čas na tréningy ani na zápasy. Pracujem vo Viedni s priateľkou a chodíme domov iba raz za 2 -3 týždne. Keby sme sa presťahovali naspäť domov, znovu by som si obul „kopačky“, ale teraz je to málo pravdepodobné. V súčasnosti je veľa mladých v kolektíve a podľa mňa to signalizuje, že sa tu vypracuje dobré mužstvo. Do videnia chlapci!

Share on FacebookShare on Google+Share on TumblrTweet about this on TwitterShare on RedditShare on LinkedInPin on Pinterest

Comments are closed.